MS 2010...Dojmy. Postrehy. Analýzy. (3)
Stew Biros
/
StefanBiros /
22 May 2010 /
Nechejte vzkaz
Nepamätám, a so mnou iste mnohí, kedy sa „džejdžej“ Jardo Jágr takto, i napriek bozkávaniu vlastnej hokejkočepele, gólovo trápil. Nedal sa ale znechutiť a stále dokazuje, že je to kráľ „rinku“ a živý prototyp profitýpka, ktorý to nikdy nevzdá.
Po tom, ako si Kanaďania, podotknem, že priam nepochopiteľne, navliekli na hokejky síce imaginárne, no predsa len neskutočne kvalitné prezervatívy a následne exitovali na streleckú infertilitu, by i skúsený punter povedal, že ruským tankom môže na MS v Nemecku konkurovať už len tím Švédska.
Mužstvo síce bez voľných, no „unavených" hviezd Lidstroma či Zetterberga /rus a ich spoluhráč Dacjuk sadal po vypadnutí Detroidu do 1. lietadla..!?../, a predsa len nabité mladými hráčmi s veľkým talentom a ohromnou budúcnosťou...Dlho sa zdalo, že k tomu aj dôjde, Švédi v semifinále občas pôsobili dojmom, akoby ich na ľade bolo 6, no nakoniec im českí srdciari „jedoucí do souboju po hlavě" najprv škrtli milopyšné 3 korunky z dresov a potom sňali i tú vytúženofinálovú z hlavy.
Ani jedno mužstvo na MS 2010 neušlo hrobárovi z lopaty viackrát ako Česko. Pani šťastena chlapcom z luhov a hájov vskutku a bez debaty k „polibkom" pridala z virtuálnopomyselnej erotiky aj čosi navyše, ale hoši s levom na hrudi patria jednoznačne k najväčším bojovníkom na turnaji, a takým šťastie rado dopraje nech si hovorí kto chce čo chce. Nepamätám, a so mnou iste mnohí, kedy sa „džejdžej" Jardo Jágr takto, i napriek bozkávaniu vlastnej hokejkočepele, gólovo trápil. Nedal sa ale znechutiť a stále dokazuje, že je to kráľ „rinku" a živý prototyp profitýpka, ktorý to nikdy nevzdá. Obrovská osobnosť, ktorá vedie celý, bez urážky, druhý sled českej hokejovej konklávy, ku kabinetnej ukážke totálnej bojovnosti a plnokrvnej národnej hrdosti. Jednoduché...Česko bez 25!top hráčov odmietnuvších repre ukázalo martýrske newTony hokejového ducha a dokázalo onu občasnú, no predsa len existujúcu veľkosť "malých"...
„Rohatí" Bykov, Kozlov, Ovečkin a spol predvádzajú dosť tvrdé, často palicohákujúce, no i tak doteraz najkompaktnejšie klavírnohokejkové pukolegato. Nielen hore spomínaný Dacjuk, dozaista tušiaci čo vyvedie na nemeckom ľade, ale i Ovečkin, Malkin, či Gončar upaľovali z Ameriky do Nemecka za volaním srdca veľkého národa ukázať svetu ako vyzerajú skutoční, nielen športoví patrioti. Molodci potvrdzujú, niekedy skrz priam detskú radosť pri každom vsietenom góle, onu starú pravdu z múdrych kníh, že v každom chlapovi je kus chlapca. Toporný nemecký „mourinhohokej" brali trocha bohorovne, ale aj majster sa musí občas potrápiť. A znova ON. Pavel Dacjuk je megaskromný hokejový šaman, ktorý veľmi dobre vedel, prečo na MS prišiel.
Deniksport.cz napísal, že Slováci by sa po vlastnej poprave a po pochopení nového rozmeru slova „blamáž" mali domov vrátiť v škraboškách a dokonalom utajení...Áno, tým to bohuzial zas a znova nevyšlo... Víťaz je vždy len jeden, ostatní idú domov porazení.....no väčšina so vztýčenou hlavou...
