Sport blog / Marcel Merčiak / 06 November 2009 / Nechejte vzkaz

Počas nasledujúcich týždňov sa pokúsime nahliadnuť aj do histórie a súčasnosti futbalových MS. Šampionát v Južnej Afrike sa začína o 31 týždňov.

Prvýkrát sa na MS predstaví aj Slovensko. Pred necelým mesiacov sme naplnili futbalový sen o Afrike, prežili sme zopár opojných dní, počas ktorých sa pretriasali spomienky na zaujímavých 13 mesiacov kvalifikácie, pred ktorou národnému tímu nikto neveril a ktorá napokon dopadla fantasticky - a teda o to prekvapujúcejšie.
Prvotný ošiaľ pominul a Vlado Weiss sa správne pýta - čo ďalej? Bol som na utorňajšej tlačovej konferencii. Bola, alebo skôr mala byť venovaná blížiacim sa priateľským zápasom proti USA a Chile (14. a 17. novembra). Tréner si vyskúšal, ako sa vypracúva 23-členná nominácia, pretože presne to isté ho čaká o sedem mesiacov, na konci mája pred MS. Aj potom bude musieť hodiť na papier mená troch brankárov a dvadsiatich hráčov v poli.
Tradičné klišé novinárskych debát o tom, čo všetko sa v nasledujúcich zápasoch ide skúšať a aký význam títo súperi pre nás budú mať, odhodil Weiss do kúta. „Som možno rozporuplná povaha, ale necítim nič výnimočné z toho, že sme postúpili na MS. Nič sa nedeje, asi si všetci z nášho okolia myslia, že v júni pôjdeme do Južnej Afriky, odohráme tam tri alebo viac zápasov a bude po všetkom." Prvé bum! Potom ďalšie: „Necítim tlak, od sponzorov, od ľudí okolo futbalu. Účasťou na majstrovstvách sveta sa neskončí slovenský futbal. Teraz je šanca pre náš futbal niečo urobiť, preto si musíme zvyknúť na iný druh práce, musíme naháňať ľudí!"
Z trénerových slov sa zdá, že ho deprimuje nečinnosť futbalového zväzu, ktorého je zamestnancom, resp. že naznačuje, že starý štýl práce, monotónnych komisijných formulácií a kreovania všemožných podporných tímov už nemôže byť tolerovateľný po desiatich rokoch nového storočia a najmä potom, čo sme postúpili na MS.
Pre účasť v Južnej Afrike sme museli spraviť veľa v minulých mesiacoch a budeme musieť spraviť ešte viac v nasledujúcich, predtým, než v Johannesburgu, Bloemfonteine alebo kdekoľvek inde prvýkrát kopneme do lopty. Ide tu o nový manažment, o ľudskú a profesnú kvalitu na všetkých pozíciách v SFZ. Zväz musí angažovať schopných ľudí, rozšíriť svoje rady, zmeniť pracovné podmienky, hľadať na to financie. Väčšia šanca ako v súčasnom období tu nebude. Kedy sa dá spraviť viac, ak nie v čase úspechu?
Weiss nie je slepý. Je zodpovedný za kvalitný manažment všetkého okolo národného tímu. Teda najmä za výber hráčov, ich prípravy, taktiky, zápasového nasadenia od hráčov aj od samého seba atď. Toto všetko asi zvládol na vysokej úrovni, keď sme dosiahli postup na MS. Teraz žiada to isté od ďalších zložiek vo svojom okolí na zväze.
Keď sa vrátil z Ruska v lete 2007 do Artmedie, všimli sme si, že sa v nej začína pracovať tvrdo a profesionálne. Presunula sa na „bázu" na Rapide, keď ste videli jej hráčov a realizačný tím pri každom zápase - doma či vonku - videli ste, že každý: od kustóda cez maséra až po posledného náhradníka - presne vie, čo má robiť. Fungoval servis pre mužstvo. Toto preniesol Weiss aj do reprezentácie. Bol som nadšený, keď som sa dozvedel, že pred zápasmi so Slovinskom a Poľskom púšťal hráčom zostrihy z kvalifikačných zápasov, emotívne momenty ich akcií a fanúšikovských reakcií, že hráči mali pri sledovaní toho všetkého slzy na krajíčku, lebo vidia, že ich snaženie niečo prináša. Aj na to - aby mal pripravený pekný zostrih pre hráčov na pôsobivú filmovú muziku z Gladiátora či Tróje, aj na to potrebuje ľudí, ktorí sa mu o to postarajú. A o tom to je! Je to len drobný čriepok, ktorý Vám nevyhrá žiadny zápas, ale patrí k motivácii a tým pádom k príprave. Konečne tu niekto robí niečo inak. Nie je to len o hľadaní a nájdení športového šťastia tam kdesi na ihrisku, priamo v zápase...
Držíme mu palce, aby rozhýbal všetko tak, že sa nebude hrať na náhodu, že náš futbal nebude zaujímať len účasť národného tímu na MS, ale aj ďalšie kroky, ktoré musí spraviť - rozvoj mládežníckeho futbalu, postavenie a rozbehnutie akadémií so zaangažovaním kvalitných trénerov, modernizácia manažmentu v jeho riadení, naháňanie peňazí na skvalitnenie infraštruktúry nášho futbalu - a pozor: v tomto smere nepôjde len o to, či budeme mať pekný Národný štadión. Toto všetko nevybavia len peniaze od FIFA.
Vo februári by sa mala konať riadna konferencia SFZ. Nech sa na nej nepovie len to, že my sme na MS postúpili a naši susedia nie. Nech sa na nej radšej poukáže na to, čo všetko spravili a robia pre svoj futbal v Maďarsku, Rakúsku, Česku, Poľsku i na Ukrajine (tá ešte môže postúpiť na MS cez baráž). My na tom šampionáte sme - urobme niečo preto, aby sme o pár rokov nevyzerali pri susedoch ako chudobní príbuzní...