Sport blog / Marcel Merčiak / 15 November 2009 / Nechejte vzkaz

Južná Afrika mala miesto garantované priamo ako organizátor, Ghana a Pobrežie slonoviny si postup zabezpečili v predstihu po presvedčivom ťažení, finiš ďalších dvoch skupín bol v sobotu nesmierne dramatický a africké sexteto pre MS 2010 skompletizujeme až v stredu v dodatočnej, neplánovanej baráži.

Bola to poriadna divočina. Najskôr „kenský zázrak" Nigérijčanov. Potrebovali v Nairobi vyhrať a čakať na zakopnutie Tunisanov v Mozambiku. Zápasy mali výkop v rovnakom čase a po prvých 45 minútach bola situácia Nigérie kritická: prehrávala 0:1, kým Tunisania, ktorí mali v tabuľke o bod viac, hrali v Mapute bez gólov. Pritom aj Keni a Mozambiku išlo o veľa, tretie miesto v skupine totiž znamená postup na januárový Africký pohár národov do Angoly.
Po prestávke Nigérijčania otočili skóre zásluhou útočníkov z Premier League - Obafemiho Martinsa z Portsmouthu (naskakoval až po hodine hry) a Ayegbeniho Yakubua z Evertonu. U domácich fanúšikov to vyvolalo búrku nevôle, zahádzali časť ihriska plastovými fľašami a tak sa niekoľko minút nehralo.
Medzitým dorazila správa o nigérijskom obrate do Mozambiku, kde Tunisania museli zmeniť štýl hry. Dovtedy len strážili bezgólový stav, od 65. minúty už museli dobíjať súperovu bránu. Inak holandský tréner Mart Nooij sľúbil Nigérijčanom, že mozambické „Mamby" nad Tuniskom zvíťazia. Aj sa tak stalo - v 83. minúte strelil gól Dário, útočník juhoafrického majstra Supersports United.
Tunisania zúfali, ale Keňa im poskytla pomocnú ruku. Allan Wanga vyrovnal a Nigéria musela v závere naháňať postup. Bol to napätý súboj na diaľku, v ktorom Tunisko nezabránilo svojej prvej kvalifikačnej prehre a to sa mu stalo osudným. Nigérijským národným hrdinom sa stal Obafemi Martins - sedem minút pred koncom rozhodol o víťazstve 3:2, ktoré pri zaváhaní „Kartáginských orlov" znamená postup najľudnatejšej africkej krajiny na MS.
Nigéria hrala na troch šampionátoch za sebou (1994 - 2002), pričom dvakrát prenikla do osemfinále. Jej futbal je šťavnatejší, prekypuje talentom (veď 17-tka má šancu už na štvrtý titul majstra sveta), je rýdzo africky nespútaný a je dobré, že sa dostala v kvalifikácii pred Tunisko, ktorého nudný futbal z posledných troch MS (bez jediného víťazstva v deviatih zápasoch) nebude nikomu chýbať.
V Nigérii sa oslavuje, hoci po júnovej remíze 2:2 s Tuniskom bojkotovali nahnevaní fanúšikovia ďalší domáci zápas s Mozambikom. Ešte v októbri volali po okamžitom odvolaní trénera Shaibua Amodoua, teraz je všetko inak. „Vďaka za postup patrí hráčom. Nehrali sme dobre prvý polčas, ale nič nás nedostalo do kolien. Hráči to dokázali: otočili zápas s takouto magnitúdou, s ve2k7mi otrasmi, hoci išlo o všetko. To nie je všedné," povedal Amodou, na ktorého miesto sa už chystali nastúpiť bývalí známi nigérijskí hráči Samson Siasia alebo Daniel Amokachi.
Eufória je aj vnútri tímu. Pred štyrmi rokmi nikto nepredpokladal zlyhanie africkej veľmoci v kvalifikačnom meraní síl s Angolou. Aj preto bola šatňa hráčov na štadióne Kasarani v Nairobi plná sĺz. Predsa len: pre Nwankwa Kanua, Josepha Yoba i pre dvojgólového hrdinu Martinsa, ktorému najviac vyčítali kvalifikačný prešľap z roku 2005, to bola zrejme posledná šanca prebojovať sa na MS.

Postúpila aj ďalšia africká veľmoc: Kamerun chýbal na MS 2006 (postup vtedy darovalo Pobrežiu slonoviny nepremenenou penaltou Pierra Womeho v posledných sekundách zápasu s Egyptom), ale teraz preskočil nevýrazné Maroko, Adebayorovo Togo a aj najväčšieho vyzývateľa - Gabon.
Ani teraz sa Kamerunu príliš nedarilo: finálovú kvalifikačnú skupinu začal v marci prehrou v Togu (0:1) a v júni len remizoval s Marokom (0:0). Nemecký trénerský rutinér Otto Pfister bol odvolaný, v júli podpísala futbalová federácia päťmesačný kontrakt s Francúzom Paulom Le Guenom a bol to šťastný ťah. Pod jeho vedením nestratil Kamerun ani bod, víťazstvá nad Gabonom (2:0 vonku a 2:1 doma), Togom (3:0) a sobotňajšie v Maroku (2:0) znamenajú šiestu účasť na MS.
Takýmto počtom sa nemôže pochváliť žiadna africká krajina. Keď boli „neskrotiteľné levy" na MS naposledy (2002), boli považovaní za jedného z najväčších favoritov, ale výsledkom bolo veľké sklamanie: silné mužstvo rozglejila korupcia funkcionárov, ktorí otáľali s vyplatením sľúbených odmien za postup a nechceli sa dohodnúť na výške prémií za prípadný úspech. Kamerun je snáď už poučený a ak zahodí za hlavu tieto typické afrostarosti, bude nebezpečným súperom (s Eto´om, Makounom, Geremim, Alexom a Rigobertom Songovcami, Webom, Assouom-Ekottom či brankárom Kamenim) aspoň tak ako v Taliansku 1990, kde zatriasol hierarchiou svetového futbalu. V desaťročných intervaloch dosahuje prevtratné svetové úspechy: 1990 štvrťfinále na MS, 2000 olympijské zlato v Sydney. Čo bude v Južnej Afrike 2010?

Ešte je tu jeden otáznik. Egypt, majster Afriky z posledných dvoch kontinentálnych šampionátov (2006 a 2008), vyhral nad Alžírskom 2:0. Hosťom stačila jednogólová prehra, všetko však dopadlo presne tak, ako si to neželalo ani jedno mužstvo. Obaja majú zhodný počet bodov (13), zhodné skóre (9:4), zhodnú bilanciu (4 víťazstvá, 1 remíza, 1 prehra) a zhodné skóre zo vzájomných duelov (3:3).
FIFA sa ukázala ako majster rýchlych rozhodnutí: v septembri, presne ako pred štyrmi rokmi, rozhodla dodatočne o tom, že pri žrebe európskej baráže sa budú tímy nasadzovať podľa jej rebríčka (generalite by určite nevoňal napr. duel Francúzsko - Portugalsko), v africkej kauze si všimla črtajúcu sa možnosť absolútnej parity a tak postupujúceho určí dodatkový súboj. Egypťania aj Alžírčania sa sťahujú z Káhiry do sudánskej metropoly Chartúm, kde v stredu uzavrú dramatickú kvalifikáciu.
Pritom Alžírčanov delili od postupu iba sekundy. Už od druhej minúty prehrávali po presnej dorážke Amra Zakího, ale prijateľný stav 0:1 držali do predposlednej, piatej minúty nadstaveného času. Pri mohutnom tlaku „Faraónov" však neustrážili Imáda Motíaba, po ktorého hlavičke takmer spadol beznádejne vypredaný štadión. Severoafrická zápletka pokračuje: Alžírsko nebolo na MS od roku 1986, Egypt od roku 1990.