Sport blog / Marcel Merčiak / 12 November 2009 / Nechejte vzkaz Bonus

Stal sa hýbateľom futbalového diania, stál pri zrode podujatia, ktoré fascinuje našu planétu ako nič iné. Jules Rimet - muž, ktorý nikdy nehral futbal a predsa sa stal jednou z jeho najvplyvnejších postáv.

Nesúhlasil s Coubertinovým názorom o čírom amaterizme športovcov, presadzoval ich profesionálnu angažovanosť, napriek tomu bol po vojne odporcom nárastu finančného vplyvu vo futbale.
V malej dedine Theuley-les-Lavoncourt vo východnom Francúzsku sa týči reliéf zobrazujúci pokutové územie a v ňom je zasadená podobizeň Julesa Rimeta. Na futbalové ihrisko nikdy nevybehol, pri športových aktivitách dával prednosť šermu a behu na dlhé trate, napriek tomu je postavou, s ktorou sa spája vznik majstrovstiev sveta vo futbale, najsledovanejšieho športového podujatia a akcie, ktorá udala status futbalu ako globálneho medzinárodného fenoménu.

Rimetov otec bol chudobným majiteľom malého obchodíku s potravinami. Keď mal Jules 11 rokov, rodina sa presťahovala do Paríža. Na začiatku 20. storočia prenikal medzi vplyvné osobnosti športového života, ale napr. od baróna Pierra de Coubertina sa líšil tým, že nemal aristokratický pôvod. Vypracovať sa musel sám.
Coubertinovi vyčítal, že funkcionárske špičky športového hnutia stoja na snobistických základoch, ak požadujú ptretrvávanie amatérizmu v športe. Veril, že šport sa môže stať výrazných prejavom nacionalizmu, ktorý tak silne hýbal dianím v Európe v druhej polovici 19. storočia.

Rimet vyštudoval právo, viedol svoju prax a popritom aj čulý život na funkcionárskej scéne. Mal iba 24 rokov, keď v Paríži založil futbalový klub Red Star (1897). Francúzi futbal príliš neobľubovali, predsalen: bol to anglický import. Paríž sa však stal centrom medzinárodného futbalového diania. V roku 1904 v ňom, aj s Rimetovou asistenciou, založili Medzinárodnú futbalovú federáciu. FIFA získala pre futbal miesto v olympijskom programe, ale podmienkou MOV bolo, že futbalový turnaj budú hrať len amatéri.
Počas I. svetovej vojny slúžil Rimet vo francúzskej armáde, za zásluhy v boji ho ocenili Vojnovým krížom. Registroval nárast popularity futbalu, dozvedel sa, že v decembri 1914 hrali britskí a nemeckí vojaci priamo na fronte medzi zákopmi futbal, v čase Vianoc dokonca proti sebe!
Hneď po vojne sa stal Rimet prezidentom Francúzskeho futbalového zväzu (1919) a o dva roky neskôr už stál na čele FIFA! Ihneď vyjadril myšlienku vytvorenia veľkej medzinárodnej futbalovej súťaže, ale narazil na odpor Coubertina a anglickej Futbalovej asociácie (FA). Briti nechceli súperiť s bývalými protivníkmi, navyše až do začiatku II. svetovej vojny žili v predstave, že súperiť s kontinentálnymi protivníkmi je pod ich úroveň, veď najlepší futbal sa hrá na Ostrovoch a tým pádom v Home Championship, teda v zápasoch Anglicka so Škótmi,Walesanmi a Severnými Írmi. Začala sa „splendid isolation", medzinárodná izolácia Anglicka a spol.

Rimet bol ako ostrieľaný právnik zvyknutý bojovať argumentmi, svojho sna sa nemienil vzdať a divácky úspech futbalového turnaja na olympiáde v Paríži 1924 ho v jeho presvedčení utvrdil. Neoblomil síce kolísku futbalu, ale v roku 1928, 28. mája, presne v deň začiatku olympijského turnaja v Amsterdame, schválila FIFA na svojom zasadnutí projekt majstrovstviev sveta vo futbale. Keďže Uruguaj, v tom čase krajina olympijských víťazov, sa chystal v roku 1930 oslavovať storočnicu nezávislosti, veľkoryso ponúkol, že zaplatí cestovné náklady všetkých účastníkov.
Rozhodnutie napadli európske krajiny. Pridala sa hospodárska kríza a tak na prvé MS cestovali (lepšie povedané plavili sa zaoceánskym parníkom Conte Verde) len štyri európske tímy - Francúzsko, Juhoslávia, Belgicko a Rumunsko (to až po intervencii kráľa Karola II.), pričom kontinentálnu špičku vtedy jednoznačne predstavovali Rakúsko, Česko-Slovensko, Taliansko a Maďarsko. Šampionát, na ktorom hralo len 13 mužstiev, však priniesol športový a aj obchodný úspech. Cesta späť už pre Rimeta a triezvo uvažujúcich ľudí z FIFA neexistovala.

Prezidenta trápilo spolitizovanie druhého svetového šampionátu v Taliansku. Mussoliniho fašisti ho využili na propagáciu vlastnej politiky. Podobne o štyri roky neskôr musel pretrpieť, že niektorí futbalisti Rakúska, ktorí si vybojovali účasť v kvalifikácii, už hrajú na šampionáte za Nemecko, pretože ich pôvodná krajina po hitlerovskom anšluse neexistuje. Dve desaťročia predtým hovoril o tom, že futbal bude novodobým druhom rytierstva vo svete bez vojen, ale napokon musel prežiť obdobie najstrašnejších konfliktov medzi národmi.

Po II. svetovej vojne sa dočkal prelomenia ľadov. Anglicko vstúpilo do zväčšujúcej sa rodiny medzinárodného futbalu (počas Rimetovho prezidentovia sa počet členských krajín FIFA zvýšil z 12 na 85!). Anglické predstavy o futbalovej nadradenosti sa rozplynulo ako londýnska hmla - na MS 1950 v Brazílii prehrali s Američanmi 0:1!
Rimet vydržal v prezidentskom kresle FIFA 33 rokov. Lúčil sa po MS 1954 vo Švajčiarsku, kde Fritzovi Walterovi, kapitánovi NSR, naposledy odovzdal víťaznú trofej. Zlatá soška gréckej bohyne viťazstva Niké bola navždy pomenovaná po Julesovi Rimetovi. Prezident ju nechal zhotoviť v roku 1930 u zlatníka Abela Lafleura a pribalil si ju do batožiny na cestu do Uruguaja na prvý šampionát, aby organizátorom priniesol hlavnú cenu, relikviu, ktorej hodnota mala od začiatku nevyčísliteľnú hodnotu.

V roku 1956 ho navrhli na Nobelovu cenu mieru, ale výbor v Oslo návrh zamietol. O niekoľko týždňov neskôr, 16. októbra 1956, dva dni po 83. narodeninách, Jules Rimet zomrel. Jeho vnuk, Yves Rimet, si naňho spomína ako na oddaného katolíka, humanistu a kresťanského demokrata: „Starý otec mi vždy rozprával o najrozličnejších veciach - o čítaní, o láske k poézii, hudbe a prírode, ale nepamätám sa, že by sa so mnou niekedy rozprával o futbale!"