Liga majstrov: Simply the best
Sporty
/
Marcel Merčiak /
29 May 2011 /
Nechejte vzkaz
"Barca je krásna a nedoktnuteľná." (DIdier Deschamps)
Finále vo Wembley nemalo dramatický zvrat a vyvrcholenie ako v Istanbule 2005, ale bude sa naň pamätať ako na pekný, plnokrvný zápas. Mužstvo posúvajúce hranice nádhery a definiujúce nové rozmery futbalovej moderny je víťazom. Čo viac si môžeme želať?
Barcelona má najlepšie mužstvo a najlepšieho hráča. Má portfólium pripravené na veľké výsledky a v treťom miléniu vládne svetovému futbalu. Taký Puyol, Xavi a Iniesta: v roku 2006 vyhrali Ligu majstrov, v roku 2008 boli majstrami Európy, v roku 2009 víťazmi Ligy majstrov, vlani majstrami sveta a teraz zase šampiónmi Ligy majstrov.
Technológiu ofenzívy posúva Barcelona k novým hraniciam. Už na začiatku 90. rokov mala Dream-Team hrajúci pod Johanom Cruyffom revolučný futbal. V rokoch 2003 - 2008 obnovila slávu pod vplyvom ďalšieho holandského trénera Franka Rijkaarda. Potom prišiel Pep Guardiola, muž odkojený akadémiou La Masia a nasiaknutý filozofiou Barcy. Jej hru posunul na ďalší stupienok. Barca hrá na krídlach fantázie, s neuveriteľnou dominanciou v držaní lopty (priemer sezóny 69 percent!) a s revolučným presingom a tlakom po jej strate.
Sir Alex Ferguson, namrzený z ďalšej finálovej lekcie, musel uznať jej kvality: "V trénerskej kariére som sa nestretol s takýmto silným súperom. Prehrali sme s najlepším mužstvom na svete.Neberiem to ako poľahčujúcu okolnosť, pretože som od nás čakal lepší výkon, ale prevýšilo nás jednoznačne lepšie mužstvo. Nikto nás predtým tak nezastrčil do diery, ako Barcelona. Vyhrávajú tým najsprávnejším spôsobom a užívajú si futbal. Chystali sme sa na nich najlepšie ako sme vedeli. Mali sme pripravený presný plán, ale oni Vás aj tak zhypnotizujú a nedkážete ich ukontrolovať."
Diabli vytiahli pekelné, agresívne atakovanie, ktoré Barcu v úvodných 10 - 15 minútach celkom vykoľajilo. Bol to rímsky koncept spred dvoch rokov, s tým rozdielom, že vtedy sa barca rozbehla po náhle a nečakane strelenom prvom góle Eto´a, kým teraz pomaličky premenila vysoké napádanie súperov na hlboký blok. A akonáhle doň Manchester zapadol, bola Barca na koni. Svätá trojica Xavi, Iniesta, Messi hrala úžasne, gólmi sa pridali Messiho krídla Pedro a Villa, majestátny bol vzadu Pique, Abidal, žijúci v remisii po operovaní rakovinového nádoru na pečeni, nedal šancu na prienik Valenciovi a Dani Alves ubehal v druhom polčase Giggsa.
Hra Barcelony je tým, čo posunie vývoj moderného futbalu ďalej. Vyzývatelia európskej slávy budú chcieť byť lepší, silnejší, konkurencieschopnejší. A niet pochýb, že majitelia veľklubov ako Abramovič, Moratti, Berlusconi, budú hnať svoje tímy za rovnakým značkovým futbalom, pretože vďaka Barce začína prevládať pozitivizmus. Spôsob, akým vlani dobyl Európu milánsky Inter, je našťastie len epizódny. Barca hodila rukavicu Realu Madrid, milánskym klubom, Bayernu, Chelsea, Arsenalu, Manchestru United. Tí všetci si uvedomujú, že jej futbal nespadol z neba a ani sa nevypestoval z noci na ráno. "Nesmieme sa báť tejto veľkej výzvy. Musíme ísť za tým, aby sme hrali stále lepšie a lepšie. Už v ďalšej sezóne sa musíme zlepšiť. My všetci máme pred sebou výzvu menom Barcelona. Byť druhým najlepším, to nie je žiadna útecha. Ja si pozíciu druhého najlepšieho neužívam. A platí to aj o ďalších veľkých kluboch, o Reale Madrid, o AC Miláno, aj o ďalších," konštatoval Ferguson, ktorý nevytiahol vo finále mourinhovskú anti-barcelonskú doktrínu. Čochvíľa sedemdesiatnik má pre sebou nedokončený biznis a to bol vždy predmet jeho motivácie a odplašovania akýchkoľvek úvah o možnom konci na Old Trafford.
Teraz chcel Barcu zdolať túžbou, priamočiarosťou, bojovnosťou a vôľou. To všetko chcel skombinovať s kvalitou, ktorú pod rukami bezpochyby má. Lepšie výkony však predviedli len obaja stopéri a elektrizujúci Rooney, pri viacerých zákrokoch aj lúčiaci sa brankársky velikán van der Sar, lenže zvyšok tímu pri barcelonskom supervýkone pohasol. "Určite sme hralo oveľa lepšie ako vo finále pred dvoma rokmi. Som šťastný z toho, ako charakterizoval náš výkon sir Ferguson," tešil sa Guardiola. Za tri roky trénerskej kariéry dobyl tri ligové tituly v Primere Division a dva trofeje Ligy majstrov. Vyrovnal sa v nej medzi trénermi Fergusonovi, Ancelottimu, Mourinhovi, Hitzfeldovi, či zo slávnych postáv minulosti Carnigliovi, Guttmanovi, Herrerovi, Kovácsovi, Happelovi, Cramerovi, Cloughovi, Sacchimu. Pekný panteón, čo poviete?
Po víťazným oblúkom londýnskeho Wembley oslavovala Barcelona, v ktorej ére žije svetový futbal. La Cuarta je v jej rukách a plným právom si užíva celosvetové laudacio.
