(Ne)ochota reprezentovať
Lední hokej
/
Jakub “Ohnibuk” Záhumenský /
09 February 2012 /
Nechejte vzkaz
Už o dva dni je na programe začiatok ďalšieho z hokejových podujatí druhého európskeho sledu. V tradičnom obsadení, za účasti výberov Nemecka, Švajčiarska, domáceho Bieloruska, a toho nášho, sa v metropole Lukašenkovej gubernie uskutoční turnaj BelSwiss Bank. Ani tentokrát sa realizačný tím nevyhol slovenskému folklóru s ospravedlnenkami hráčov.
Nevyhli sme sa tomu na Nemeckom, či Rakúskom pohári, nevyhneme sa tomu ani v Bielorusku. Z pôvodných zámerov na tento turnaj museli tréneri z rôznych dôvodov / nedôvodov upustiť od úžasných 15 hráčov. Každý zrejme mal svoje dôvody, no nad ich vysvetleniami sa už verejne usmievajú aj ľudia zodpovední za nomináciu.
Keď tréner Vůjtek nastupoval na post trénera našej reprezentácie, proklamoval zámer koncepčnej práce s tímom s cieľom uspieť na tohtoročných majstrovstvách sveta a dostať sa na OH 2014 bez potreby dodatočných kvaliikácií. Ťažko sa však koncepčne pracuje s materiálom, ktorý o prácu zrejme záujem nemá. Dnes už iba s priblblým úsmevom na tvári môžeme spomínať na časy, kedy naši najlepší hokejisti chodili reprezentovať s radosťou, a dokázali odolávať klubom, neprajúcim manažérom aj lekárom.
Tentokrát zaúradovali v prvom rade kluby KHL, na čele s CSKA a Dinamom Minsk, ktoré vraj našich hokejistov nechceli uvoľniť. Zaujímavé však je, že pri ruských, či bieloruských reprezentantoch si to nedovolia.
Ako spomínal pán Vůjtek, vyhovárať sa na únavu, je pre hráčov hrajúcich za domáci klub, bez nutnosti cestovať, je trochu nemiestne. Aj fanúšikovia pochopia, že hráči toho majú cez rok dosť, sú väčšinu času mimo rodiny, ale nemala by reprezentácia byť cťou a možnosťou sa ešte viac zviditeľniť? Ak sa nemýlim, práve počet štartov v reprezentačnom drese je jedným z kritérií ohodnotenia hráča.
Týmto nechcem povedať, že úplne všetky ospravedlnenia sú neopodstatnené. Ľubo Bartečko si svoje v reprezentácii už odohral, no už začiatkom sezóny sa vyjadril, že na šampionít nepocestuje a bude pri manželke, ktorá v tom období očakáva prírastok. V reprezentácii nechce pokračovať ani Martin Štrbák, či Žigmund Pálffy. Nomináciu odmietol aj 35-ročný Jaroslav Obšut. Všetko sú to ale hráči, ktorí už majú svoj vek a pre národný tím odviedli kvantum práce.
Samozrejme, že nie vždy je všetko ideálne a hráč reprezentovať z objektívnych dôvodov nemôže (zranenie Branka Radivojeviča). Ak sa však nominovaný hráč ospravedlní z troch za sebou idúcich podujatí, je to na pováženie. Ak hráč zjavne nemá o reprezentáciu záujem, načo ho do nej lákať? Nemala by práve táto pocta byť tou najvyššou pre hokejistu? Alebo je to naozaj len utopistická predstava nás, fanúšikov?
Buďme radi za hokejistov a legendy, akou je Miro Šatan, ktorý aj napriek svojmu záujmu a nominácii reprezentovať v Bielorusku nebude. Z celkom zaujímavého dôvodu. V prípade ak by sa zranil, by totiž SZĽH musel Slovanu platiť alikvótnu čiastku Mirovej gáže, a takéto riziko neboli momentálne ochotní podstúpiť. Ostatní reprezentanti si tak pri Mirovi musia pripadať ako chudobní príbuzní...
Neostáva nám, iba držať prsty chlacom, ktorí sa do Bieloruska vybrali a zabojujú o čo najlepší výsledok v dresoch s dvojkrížom na hrudi. Pretože ja sa radšej budem dívať na hokejistu, ktorý v repre hrať chce a odovzdá v nej všetko, ako na kvázi hviezdu, pre ktorú je to iba ďalší otravný výlet.
