Najvydarenejšie majstrovstvá sveta. Naozaj?
Lední hokej
/
Jakub “Ohnibuk” Záhumenský /
12 January 2012 /
Nechejte vzkaz
Už je tomu nejaká doba (aby som bol presný, tak dnes uplynul týždeň) od skončenia majstrovstiev sveta hokejových nádejí, pukonaháňačov mladších ako 21 rokov. Z titulu sa tešia po 30 rokoch Švédi, usporiadatelia rátajú zisky na milióny, a my sme vysmiati, pretože sa ich zúčastníme aj o rok. Aké teda boli?
Pre usporiadateľov určite veľmi vydarené. Po zrátaní všetkého a všetkých sa očakáva rekordný zisk, okolo 19 miliónov dolárov. Návštevnosť trhala rekordy a prekonala aj doteraz najvyššiu sumu divákov na tribúnach z roku 2004, kedy sa na čele usadili seniorské MS v Prahe a Ostrave. Priemerne sa zápasov účastnilo takmer 15 000 (!) divákov, čo len potvrdzuje správnosť rozhodnutia presunúť sa z malých miest do tých najväčších hál. Diváci v Calgary a Edmontone teda rozhodne nesklamali.
Nesklamali ani reprezentanti Slovenska, či Českej republiky. Niekto síce môže namietať, že od chlapcov očakával viac, na jednej aj na druhej strane, no myslím, že naše umiestnenia reflektujú realitu, a v našom, slovenskom prípade, ju zrejme konečné 6.miesto aj prekonáva. Chlapci, ktorí poväčšine pôsobia v juniorských ligách sa v najdôležitejších zápasoch za nepriaznivého stavu nezlomili, oboch konkurentov o postup do štvrťfinále a tým aj istotu záchrany, porazili a mohli si tak vychutnať súboj s Fínskom. O trochu vyššie ciele mali isto chlapci s levom na hrudi, no pribrzdili ich neskorší finalisti z Ruska. Akým spôsobom, o tom sa zmienim nižšie. Celkový dojem ale zanechali, aspoň vo mne, veľmi dobrý. Tím na čele s vynikajúcim Mrázkom v bránke mi nostalgicky pripomínal slovenskú komandu spred 3 rokov, kedy sa partia na čele s útokom Tatár - Viedenský - Pánik a famózne chytajúcim Janusom v bránke dostala cez USA do semifinále a skončila na konečnom 4.mieste. Bola radosť pozerať sa, ako sa mladí chlapci s reprezentačným dresom bijú o dobrý výsledok s hokejovými veľmocami a pôsobia ako jednoliaty, dobre zohraný tím.
Od pozitív sa presuniem k negatívam. Čo sklamalo, boli podľa môjho názoru rozhodcovia. Neviem, či to bola iba súhra náhod (náhodou vždy v prospech marketingovo atraktívnejšieho favorita), ale chyby akých sa dopúšťali, boli miestami na smiech zmiešaný so slzami. Výkon Rusa Bulanova v našom zápase s Fínmi pripomínal trénera oblečeného v pásikavom, na tréningu zameranom na nácvik presiloviek a oslaboviek. Z 9 vylúčení našich hráčov mal na svedomí 8, čo sa nepískalo na jednej strane sa v oveľa miernejšej forme pískalo na strane druhej, s vrcholom v podobe 5 minutového trestu s prídavkom "do konca zápasu" pre nášho najlepšieho strelca v "najvhodnejšej dobe". Nechcem tým povedať, že za výsledok môžu rozhodcovia, Fíni boli a sú určite lepším tímom, takto však znechucovali hokejový zážitok mne a verím, že viacerým fanúšikom (dôkazom nech je bučanie kanadských fanúšikov v tretej tretine pri presilovke Fínov). Chápem, že semifinále Fínov so Švédmi je atraktívnejší, akoby sme trom korunkám mali čeliť my, ale Fíni takúto pomoc nepotrebovali.
O nič lepšie sa nepredviedli rozhodcova v štvrťfinálovom zápase Česka, kedy takpovediac "rozhodli" o postupujúcom. Neodpískaná hokejka v tvári Krejčího a následný rozhodujúci, z tejto situácie vyplývajúci, gól Želdakova pohol žlčou viacerých. Semifinále Rusko - Kanada sa však mnohým rátalo ako vrchol šampionátu a nebolo vhodné ho kaziť. Úplnou špičkou rozhodcovskej komédie bol ale neodpískaný zákrok Kanaďana Connollyho v semifinále s Ruskom, a to priamo pred zrakom rozhodcu, pár metrov od neho.
Celkovo sa tento podnik určite vydaril, zachránili sme sa my, rovnako ako Češi, organizátori si prilepšili, štadióny boli plné, atmosféra výborná a zlato putovalo mimo Rusko a Kanadu. Uvidíme ako to bude o rok v ruskej Ufe...
