Weissov koniec: Zabúdanie
Fotbal
/
Marcel Merčiak /
31 January 2012 /
2 Comments
Odletel so Slovanom na sústredenie do Španielska a popoludní skončil ako tréner národného tímu. Neodvolal ho výkonný výbor, ako to bolo zvykom v minulosti, dohodol sa s prezidentom zväzu na trojmesačnom odstupnom.
Zabúdame. Žiadny tréner nevydržal v slovenskej reprezentácii tak dlho (3 roky a sedem mesiacov), žiadny nedosiahol s národným tímom také výsledky ako Weiss. Hoci mal zmluvu platnú do konca budúceho roka, teda do konca kvalifikácie MS 2014, piatu desiatku zápasov už nenačne.
Zabúdame. Weissov koniec je prejavom symptómov slovenského futbalu a celej spoločnosti. Nemáme radi tých, ktorí vyčnievajú, ktorí sú evidentne schopnejší a kompetentnejší ako väčšina, ktorí nie sú mainstreamoví. A už vôbec nemáme radi konfliktných, impulzívnych, tých, ktorí prídu s víziou niečo zmeniť.
Zabúdame. Weiss prišiel k národnému tímu v lete 2008 v čase kataklizmy, v čase, keď sme boli za desať mesiacov schopní vyhrať len nad San Marínom. Neprišiel ku hráčom po špičkách, so sklonenou hlavou, nehovoril o malých cieľoch. Za vetu "chcem pozdvihnúť slovenský futbal, aby znovu ožil" skryl jasnú túžbu uspieť v kvalifikácii MS 2010. Po trinástich mesiacoch zázračných premien, infarktových stavov, neúprosných súbojov, úspešných výsledkov i nečakaných zakopnutí, balansovania medzi slávou a pádom do priepasti, sa mu to podarilo. Väčšina chce po vyše dvoch rokoch odprisasať, že to bolo šťastie, náhoda, súhrn pozitívnych okolností. "Weiss stál iba uprostred magickej sily, nič nemusel robiť, pretože tá sila ho ťahala ku šťastnej hviezde," asi tak chce väčšina Slovenska charakterizovať jeho pôsobenie pri národnom tíme. Čo sme cítili po víťazstve s Poľskom na Tehelnom poli, po triumfe na Letnej, po skvelom predstavení v Belfaste či dobytí afrických brán na snehu v Chorzowe, na to Slovensko rýchlo zabudlo.
Zabúdame. Weiss uspel s mužstvom aj na majstrovstvách sveta, hoci sme mali byť len do počtu, odohrať tri zápasy a letieť domov. Po údere kladivom od Nového Zélandu v nadstavenom čase a po slabom sekundovaní Paraguaju boli Weiss i mužstvo schopní sa vzoprieť, postaviť na nohy. Vyradili sme úradujúcich šampiónov, štvornásobných majstrov sveta, s rešpektom o nás hovoril celý svet. Ale aj tak sa nájde dosť tých, ktorí víťazstvo nad "azúrovými" marginalizujú a bagatelizujú frázami o zlej forme a prestarnutosti Lippiho squadry. Boli sme v osemfinále MS 2010, okrem nás sa to z Európy podarilo už len piatim tímom. S neskorším finalistom a dva roky nezdolaným Holandskom sme odohrali vyrovnanú partiu.
Zabúdame. V žiadnej kvalifikácii o ME sa nám nedarilo tak ako v tejto. V žiadnej sme neboli v postupovej hre tak dlho. Isteže: Weissovi chýbala v jesennom finiši (až na zápas v Írsku) aura a charizma správnych rozhodnutí, neurobil prekvapujúce ťahy s nečakanými figúrkami, akými boli pri kvalifikácii MS 2010 Pekarík, Jendrišek, Stoch, Štrba, Weiss ml., Kopúnek, Saláta, možno až príliš veril kostre tímu z MS. Nebyť streleckého výpadku, ktorý sa dostavil po MS, boli by sme hrali o EURO do poslednej chvíle. Prehrali sme tri zápasy, z toho dva s Arménskom. V bojoch o EURO 2008 sme prehrali šesť, z toho trikrát o tri góly! Koho to zaujíma?
Zabúdame. A tak Weiss nebol médiami "perzekuovaný" za to, aké výsledky dosahoval a aké výkony jeho tím podával. Nie. Bol pranierovaný za to, ako sa správa k novinárom, za to, aké odmeny prisúdil sebe, realizačnému tímu a hráčom za postup a za účasť na MS, hoci sa všetko dialo v intenciách rozhodnutí SFZ a jeho orgánov, za to, akú zmluvu podpísal s Františkom Laurincom po MS 2010. Odkedy prišlo na futbalový zväz nové vedenie, strácal Weiss partnerov, na ktorých bol pri práci zvyknutí, stál kdesi uprostred mocenského boja vnútri futbalového hnutia a strácal to najdôležitejšie - dôveru v ľudí, ktorí boli nad ním. Borisovi Kitkovi, Weissovmu blízkemu spolupracovníkovi, nebola ponúknutá nová zmluva pri 21-tke, hoci s ňou absolvoval výbornú kvalifikáciu o ME 2011. Weiss kandidoval neúspešne do výkonného výboru ako zástupca trénerov. Dodatočná volebná konferencia uprednostnila v októbri 2010 Jána Kociana, jeho predchodcu na poste reprezetnačného trénera, ktorý sa už o necelé dva mesiace pobral za angažmánom do Číny a miesto v exekutíve uvoľnil. Weissov vzťah s novým prezidentom Jánom Kováčikom nikdy nepresiahol pracovný rámec. Bol to však zväz, ktorý umožnil, aby do médií prenikli informácie o rozdelení odmien za MS a proti Weissovej zmluve umožnil, aby boli zverejnené podrobnosti jeho kontraktu. Súhlas s nástupom do Slovana bol nielen nájdením zadných dvietok, ale aj prejavom frustrácie z postavenia, v akom sa v lete minulého roka ocitol. Weiss vedel, že pri akomkoľvek výpadku reprezentácie mu bude angažovanie sa v Slovane oplieskané o hlavu. A nemýlil sa.
Zabúdame. Možno aj na to, že už v septembri začíname kvalifikáciu MS 2014 a nemáme trénera. Hráme dovtedy len štyri priateľské zápasy. Je veľmi pravdepodobné, že 29. februára v Burse proti Turecku bude na lavičke len dočasný tréner. Nový tak bude mať len májové súboje s Holandskom a Poľskom a augustový v Dánsku na to, aby poskladal mužstvo, aby si vytvoril vlastnú kostru. Mnohí volajú po Pavlovi Vrbovi, trénerovi, ktorý priniesol do Žiliny a Plzne kultivovaný, ofenzívny futbal. Presne taký, na aký nemá naša reprezentácia typy hráčov a aký s výnimkou futbalovo najsilnejších krajín neprináša na vrcholnej scéne pre "menších" žiadne úspechy.
Zabúdame. My nemáme vlastnú pečať štýlu ako Španielsko, Nemecko, Holandsko, Francúzsko, Taliansko, ani ju mať nikdy nebudeme. My musíme hrať so srdcom, bojovne, nepoddajne, musíme mať presný strategický plán, alternovaný na každého súpera, tak ako sme ho mali v rôznych obmenách proti Ulsterčanom, Poliakom, Čechom, Slovincom, Rusom, Írom, Arménom. Nemôžeme chcieť prevýšiť Grécko len vlastným individuálnym umením, my si musíme presne zadefinovať koncept, ako môžeme Grécko zdolať, ako naštrbiť jeho prednosti. Weiss, nech si vraví kto chce čo chce, toto presne vedel.
Zabúdame. Zabúdame rýchlo. A našim zabúdaním odstavujeme ľudí, ktorí niečo dokázali. Slovenský futbal si nemôže dovoliť luxus odmietnuť služby najlepšieho a najúspešnejšieho trénera len preto, že sa neslušne vyjadril k niektorým novinárom alebo že má 35-tisícovú zmluvu (Fabio Capello zarába v Anglicku 20-násobne viac a tiež dotiahol Anglicko na MS "len" do osemfinále). Zabúdame. A tak názory drvivej väčšiny ozajstných osobností slovenského futbalu (Vengloš, Adamec, Galis, Jurkemik, Moravčík, Kozák, Tittel, Kinder, Karhan) nič neznamenajú.
Koniec Vlada Weissa pri národnom tíme je vlastným gólom slovenského futbalu.
P.S. Skúste si za víťaza našej kvalifikačnej skupiny vsadiť Grékov (2,7).
jirka007 | 31 January 2012
Pane Merčiak, že si děláte iluze. Znáte to, když reprezentace má úspěchy, tak se plní náměstí a stadiony jsou narvané až po střechu a všichni se bijí do prsou jací jsou to hrdí lidé, ale jak přijde pokles formy, nebo generační výměna, tak každý hned kritizuje a často to odskáče i trenér, který právě ty úspěchy měl! Jsem čech, ale pořád se cítím jako čechoslovák a sleduju utkání jak národního týmy česka, tak i slovenska.
Co na toto říct? Jednoduše, že hloupost lidí nezná mezí. Všichni si myslí, že takto malé krajiny jako česko a slovensko, mohou dělat díry do světa. To je pravda, ale nemůžeme jí dělat pořád dokolečka. To může opravdu jen hrstka týmů na světě.
Znevažování úspěchů to taky znám, tenkrát v roce 2007 jsme vyklepli němce 3:0 v narvané Alianz areně a místo pochvali přišla kritika, že němci jsou v krizi. Ano byli, ale kdo se na to bude ptát???
Slovenský tým si tímto pořádně zadělal na problém a mám obavy, aby nespadli opět do čtvrtého koše a postup na velký turnaj se odložil na dalších 20 let. Škoda toho, chtěl jsem vidět česko a slovensko na jednom turnaji aspon jednou, ale jak to vypadá, nevím zda-li se dočkám....
Anonymous | 02 February 2012
dobre si to dal, marcel....stew