Mc Carthy, Villas-Boas a tí vyvolení...
Fotbal
/
StefanBiros /
15 February 2012 /
Nechejte vzkaz
Ako som už spomenul kdesi v minulom blogu, niekedy je ozaj dobré hlúpo nečakať, že vás niečo /niekto?/ urobí šťastným, bo mnohí sme vskutku šťastnejší takí, akí sme. V takom Wolverhamptone, Wigane, či Chelsea to dnes určite neplatí...
Po domácom výprasku Vlkov z Wolverhamptonu 1:5 na Molineux vo vypätom „Black Country" /dávna ťažba uhlia/ derby proti West Bromwich Albion, v ktorom hviezdil predovšetkým torpedoidný Peter Odemwingie a jeho brilantný hattrick, padla hlava sympatického trénera domácich Micka Mc Carthyho, a futbal znova raz ukázal, že zatiaľ, čo mená dní sú odlišné, noc má iba a vždy len to jediné. Môžete pracovať, drieť a trénovať naplno, keď to proste váš súper robí lepšie, tvrdšie, prešpekulovanejšie /rozumej okrem iného že i s väčším balíkom v rozpočte/, a v relatívne dlhodobejšom merítku možno i často s prispením viac jeho ako vás milujúcej šťasteny, idete jednoducho ku dnu. 53-ročný „Yorkshireman" McCarthy pôsobil na Molineux 5 a pol roka, dokázal z 2. najvyššej anglickej ligy Championship dostať do tej najlepšej Sunderland aj Wolves /v súčasnom období to vyzerá tak, že sa o to pokúsi aj v Leedse/, no sivý štíhly vlk s iniciálami MC na klubovej bunde sa po onom debakli a následnom vypískaní vlastným sklamaným plebsom radí dnes pokorne a voľky-nevoľky do početného zástupu oných Hosana-Ukrižuj. Holt, futbal, ten veru nie je pre bábovky, o chlebíku trénera vám porozprávajú radi aj tisíce ďalších, a nemusia nosiť práve menovku Ancelotti či Weiss. Nech je, ako je, zdá sa ale, že málokto je ochotný snažiť sa chápať skutočnosť, že týpci v trénerských kreslách sú tí vyvolení z vyvolených, ktorých jednoznačnú zodpovednosť za klub, hráčov i seba, spolu s psychickým tlakom na často hraničiaco pulzujúce koronárky ťažko vyváži akýkoľvek ligocveng nemalého počtu núl za číslom na výplatnej páske.
Ďalším trénerským mučeníkom s nízkym kurzom na klát futbalového popraviska je Andre Villas-Boas, po úbohom výkone na Evertone /2:0/ teda určite. Nie je problém byť mladým, keď máte 34, no či už ste priaznivcom Chelsea alebo nie, zabudnite na chvíľu na klubizmus, a skúste sa na moment vžiť do Andreho kože. Ambiciózny Portugalčan vypočul preň zatiaľ životnú výzvu giganta zo Stamford Bridge, a po jednoročnom pôsobení v Porte sa vrátil do londýnskej Chelsea, kde predtým pracoval pod svojím krajanom Josem Mourinhom. Možno je pravdou, že portugalský klub opustil sebavedomý mladý muž predčasne, no iba závidiaca naivka môže tvrdiť, že za jeho „Ánom" majiteľovi Chelsea stál výhradne, len, a iba štrngot miliónov libier. Človeka, ktorý si verí, a vie, že šanca prijať novú výzvu je zároveň i ochotou dať do jeho takmer celý život napĺňajúcej práce srdce i dušu, treba skôr obdivovať, ako dupať. Áno, očakávania boli veľké, už pred Villasovým príchodom do Londýna mnohí predpovedali jeho skorý pád a neúspech, futbalová tvár Chelsea má stále nešumné vrásky, jej hra poskytuje určite menej ako viac pohľadnosti, a výsledky vzhľadom na Abramovičove miliardové ruble sú málo uspokojivé, no Premier League je ozaj liga najsilnejších futbalových titanov, kde síce môže každý každého poraziť, no určite nie porážať. . .
Andre Villas-Boas má v tieto dni a po 8-ich mesiacoch v trénerskom kresle The Blues, kde striedal Taliana Carla Ancelottiho, najskôr poslednú šancu presvedčiť Romana Abramoviča, že práve on je tým správnym mužom vracajúcim borcov z juhozápadu Londýna znova na chcený piedestál víťazov, a nechajúcim všetkých fanúšikov The Blues zabudnúť na ich 6 porážok doma na Stamford Bridge v Premier League /Chelsea klesla na 5. miesto tabuľky/. Cintoríny sú plné tých, ktorí boli nenahraditeľní, modrý Londýn stále viac a viac poškuľuje do Holandska, kde len nedávno dohral poslednú partičku golfu veľký Guus Hiddink, no nateraz určite a naďalej držím palce Portugalčanovi snívajúcemu jeho veľký trénerský sen /aj keď Chelsea nikdy nepatrila medzi mojich top obľúbencov/. Good Luck, Andre...
Pravým ateistom môže byť vraj iba bývalý veriaci, je však isté, že špičkový tréner nemusel byť vždy a hned extraskvelým hráčom. Že, Jose?...
