EURO 2012: skupina D
Fotbal
/
Marcel Merčiak /
18 December 2011 /
Nechejte vzkaz
Tipy na postupujúcich: Francúzsko a Anglicko
EURO 2012 sa začína o 172 dní. Pre domáce tímy Poľska a Ukrajiny prináša náročnú úlohu obstáť v neľahkej konkurencii. V Kyjeve a Donecku ju budú v skupine D robiť Ukrajincom Švédsko, Francúzsko a Anglicko.
UKRAJINA
Na ME sa predstaví prvýkrát. Dvaja jej najslávnejší futbalisti sú v neľahkej pozícii: Oleg Blochi, držiteľ Zlatej lopty 1975, sa vrátil k národnému tímu po tri a polročnej prestávke. Andrej Ševčenko, držiteľ Zlatej lopty 2004, sa na EURO 2012 rozlúči ako 35-ročný s reprezentačným dresom (a možno aj s futbalovou kariérou, na konci ktorej už pracuje aj na politickej dráhe).
Blochin dostal Ukrajinu jediný raz na vrcholný turnaj: prebojoval sa s ňou na MS 2006 do Nemecka a Ukrajinci, hoci neskórovali v troch z piatich zápasov, sa prebojovali do štvrťfinále! V tomto roku odohrala Ukrajina dvanásť zápasov. Pod taktovkou Blochina, ktorý v apríli vystriedal dočasného kouča Jurija Kalitvinceva (terajšieho asistenta), vyhrala v júni nad Uzbekistanom 2:0, v októbri nad Bulharskom 3:0 i v Estónsku 2:0 a v novembri nad Rakúskom 2:1. Pozitívne bola prijatá remíza 3:3 s Nemeckom v Kyjeve, negatívne nakladačka 0:4 v Prahe s Českom. Strašiakom bol aj záver júnového zápasu s Francúzskom, v ktorom inkasovali domáci od 87. minúty tri góly a prehrali 1:4! Ukrajina hrala v auguste aj so Švédskom, podľahla mu 0:1 po góle z 92. minúty. Nikto nemohol tušiť, že práve tieto dva tímy zaradí žreb do ukrajinskej skupiny na ME.
Otázny je post brankárskej jednotky a to, či ňou zostane 36-ročný veterán Alexander Šovkovskij. V zadných radoch by mali hrať prím obrancovia Šachtaru Doneck Dmitrij Čigrinskij s Jaroslavom Rakickým, v zálohe majú obrovské množstvo medzinárodných skúseností Anatolij Tymoščuk, Oleg Gusev, Ruslan Rotaň, Maxim Kaliničenko či Sergej Nazarenko, mladú krv prinášajú Jarmolenko, Konopljanka či Garmaš, v útoku je dlhoročnou hviezdou popri Ševčenkovi Arťom Milevskij, v kádri by nemal absentovať ani Andrej Voronin.
ŠVÉDSKO
Tradičný účastník veľkých turnajov, na ME chýbalo za posledné dve desaťročia iba v Anglicku 1996. Doma dosiahlo na EURO 1992 najväčší úspech postupom do semifinále (na šampináte vtedy hralo iba 8 tímov, pričom Švédi vyradili v skupine Francúzsko a Anglicko!), v roku 2004 sa dostalo do štvrťfinále (vypadlo v rozstrele s Holandskom), v rokoch 2000 a 2008 vypadlo v skupine (naposledy po prehrách so Španielskom 1:2 a Ruskom 0:2).
Po neúspešnej kvalifikácii MS 2010 vystriedal Erik Hamrén dlhoročného kouča Larsa Lagerbäcka. Tre kronor síce prehrali v bojoch o EURO v Holandsku vysoko 1:4 a po dlhých rokoch neuspeli v Maďarsku (1:2), ale viac bodov už nestratili a po víťazstve 3:2 nad oranjes oslavovali postup ako najlepší tím z druhých miest.
Hamrén má pod rukami silný legionársky zbor s vypracovanou osou tímu: brankár Isaksson, stopér Mellberg, záložníci Källstroem a Wilhelmsson a útočníci Elmander so superhviezdnym Zlatanom Ibrahimovičom. Útočník AC Miláno dal za Švédsko na MS 2002, ME 2004, MS 2006 a ME 2008 päť gólov a na hre tejto veľmi nevyspytateľnej osobnosti budú závislí aj tentoraz.
Švédi majú zaujímavú bilanciu s Anglickom. 15. novembra s ním prehrali vo Wembley (0:1 po vlastnom góle Majstrovica) po dlhých 43 rokoch. Počas 12-zápasovej série bez prehry vyhrali nad Anglickom na ME 1992 (2:1), na MS 2002 s ním remizovali 1:1 a o štyri roky neskôr 2:2!
FRANCÚZSKO
ME sú podujatím reparátu a imidžu Francúzska, ktorý sa načisto pokazil pod taktovkou nechceného a nenávideného Raymonda Domenecha na MS v Južnej Afrike. Séria nedorozumení, konfliktov a hádok vyvrcholila pred posledným zápasom s domácimi najskôr vyhadzovom Nicolasa Anelku a potom odmietnutím hráčov trénovať. Ponížený arogantný tréner, ktorý sa netajil o.i. tým, že si hráčov vyberá do nominácie podľa horoskopu, hanebne prečítal ich pamfletové vyhlásenie pred šokovanými novinármi.
Domenechova éra, začínajúca sa skvelým postupom do finále MS 2006 a potom v postzidanovskom období dekadentne upadajúca posledným miestom v skupine na ME 2008 i MS 2010, je preč. Francúzsko si vydýchlo, zodpovednosť vzal na plecia Laurent Blanc. Postupne omilostnil hriešnikov rebélie z Južnej Afriky, zrejme aj preto, že v prvých dvoch vystúpeniach na francúzskej lavičke prehral: v auguste 2010 v Nórsku v priateľskom zápase 1:2 a o tri týždne šokujúco 0:1 na Stade de France s Bieloruskom pri štarte kvalifikácie. Odvtedy však trikolóra nepoznala trpkosť prehry a to už v 17 zápasoch (11 víťazstiev, 6 remíz). Vyhrala vo Wembley nad Anglickom i v Paríži nad Brazíliou, jej sila sa vracia do čias, keď bola popredným kontinentálnym hráčom.
Francúzsko prestalo hľadať nového Zidana, pretože je to beznádejná snaha, opiera sa o ďalšie kvality. V porovnaní so slávnou generáciou majstrov sveta a Európy (1998 - 2000) je Hugo Lloris minimálne rovnako výborným brankárom ako Barthez, Eric Abidal a Bakary Sagna môžu byť rovnako kvalitní zadáci ako Desailly s Thuramom, veľkú budúcnosť majú stále pred sebou Adil Rami z Valencie a Mamadou Sakho zo St. Germain; v zálohe sú virtuózi ako Ribéry, Nasri, Valbuena, Malouda i pracanti ako Alou Diarra s Yannom M´Vilom, možno sa opätovne chytí v posledných dvoch rokoch stratený Gourcuff; v útoku je osobnosťou číslo jeden Karim Benzema z Realu Madrid, ku ktorému možno pridať popredných útočníkov francúzskej ligy - Rémyho, Gameira, Meneza, Gomisa.
Blanc si bude želať rovnaký štart ME ako v roku 2004: Francúzi vtedy zdolali Anglicko 2:1, keď v posledných dvoch minútach rozhodol dvoma gólmi Zizou Zidane. Ale pozor: Les Bleus na posledných piatich šampionátoch (od MS 2002 po MS 2010) vyhrali z pätnástich zápasov základných skupín len tri!
ANGLICKO
Výrok Michela Platiniho môžeme označiť za okrídlený: "Angličania sú na jeseň ako levy, v lete ako ovce." Zraniteľnosť Albiónu na veľkých turnajoch bola od MS 1966 natoľko zdokumentovaná, že je zbytočné hľadať príčiny večného úpadku večných pasovaní do role favorita. Angličania pred každým svetovým a európskym šampionátom veria, že teraz je "ten správny čas", "tá správna chvíľa správnej generácie". Premier League vyčerpáva uznávané osobnosti Anglicka viac, ako osobnosti z iných krajín. Angličania si vždy trúfali hovoriť o útoku na trofej a hoci ju nikdy nezískali (s jedinou výnimkou v domácom prostredí, ale to sa ešte hralo o Zlatú Niké), nikdy rétoriku nezmenili.
Úspech im nepriniesol ani Fabio Capello, najlepšie platený reprezentačný tréner na svete. MS 2010 boli smutnou kapitolou, ktorú uzavreli v osemfinále najskôr poloslepí uruguajskí rozhodcovia, ktorí nevideli jasný Lampardov gól na 2:2, a potom šliapajúci Nemci, ktorí zdrvili Albión nekompromisne 4:1.
Capello zostal, hoci to bola najvyššia prehra Anglicka v histórii na veľkých šampionátoch! S výrazom tvrdého, nekompromisného muža bez úsmevu a s večne nespokojnou tvárou chce vyniesť Anglicko ku vysokej európskej méte. Len v roku 1968 a doma v roku 1996 sa Anglicko dostalo do semifinále ME. A keďže mu teraz bude v prvých dvoch zápasoch chýbať velebený Wayne Rooney, propozície nemusia byť ružové ani tentoraz. Problémom môže byť aj cestovanie: Angličania už vopred ohlásili, že bývať budú v Krakove, ale skupinu hrajú nakoniec na Ukrajine! Navyše: keď hrali na ME v skupine proti domácim, v oboch prípadoch - v Taliansku 1980 i vo Švédsku 1992 - nepostúpili.
O slovo sa hlási nová generácia: sú tu Joe Hart (po dlhých rokov vynikajúci anglický brankár), Chris Smalling, Phil Jones, Micah Richards, Jack Wilshere, Jack Rodwell, Daniel Sturridge, Adam Johnson, samozrejme Theo Walcott, a taktiež stredná generácia hráčov ako Ashley Young, James Milner, Stewart Downing. Na druhej strane pomaly odchádzajú Frank Lampard, Steven Gerrard, Rio Ferdinand, Gareth Barry, Michael Carrick, možno aj John Terry, v obrane hrá azda najlepší anglický ľavý bek histórie Ashley Cole (93 zápasov za Three Lions). Symbióza skúsenosti a mladosti sa ponúka, uvidíme, nakoľko ju naladí konzervatívny Capello, ktorý bol častokrát nahnevaný, že mu médiá podstrkujú do výberu množstvo hráčov.
Anglicko vyhralo v novembri nad Španielskom 1:0. Bol to pekný výsledok prinášajúci dvojsečnú zbraň: na jeden strane zdvihnuté sebavedomie po zdolaní majstrov sveta a Európy, na strane druhej potrebnú kritiku predvedenej hry, pri ktorej nechal Capello zaliezť mužstvo za priaznivého stavu v celom druhom polčase do myšacej diery, pričom víťazstvo uchránilo ultradefenzívnym poňatím len s obrovskou dávkou šťastia.
Anglicko musí nahodiť skromnejšiu tvár: patrilo by sa to pri pohľade na výsledky z takmer všetkých šampionátov, ktoré absolvovalo. Nesmie sa nechať zatlačiť vlastnými médiami a sľubovať nedosiahnuteľné. A hlavne: po rokoch, azda prvýkrát od MS 1990, by sme ho chceli vidieť v plnokrvnej sile, vo vrcholnom nasadení, aké sledujeme každý víkend v anglickej lige.
