Fotbal / StefanBiros / 17 November 2011 / 2 Comments

Slávne víťazstvo Capellových „Young Lions" na vypredanom Wembley /87 tis/ nad najlepším tímom na svete patrí znova raz k tým zápasom, kedy nevyhráva lepší. Ak si ale ozaj nateraz ten najprvší na planéte, neznamená to ešte, že si aj neporaziteľný...

Hra Albionu až neuveriteľne, a plných 90 minút, pripomína nepohľadného outsidera z 18. miesta tabuľky Premier League, hrajúceho kdesi na Old Trafford. Dva štvordefenzívne bloky precízne barikádujú šestnástku, mrviaceho sa diváka štípe čapík i tyčinka na sietnici, no keď raz musíš hrať čo musíš, tak musíš. Anglicko nastupuje vo svojom futbalovom svätostánku proti posledným majstrom sveta i Európy bez svojich 2 hádam najlepších záložníkov Stevena Gerrarda a Jacka Wilsherea, a keď odpočítate v útoku aj Wayna Rooneyho, vynechaného kvôli suspendácii ovplyvňujúcej jeho účasť v prvých 3 zápasoch na Euro 2012, nemôžete sa čudovať, že kurz na výhru domáceho mužstva s 3 levmi na dresoch je 4. /Už vôbec nie, keď stojí na opačnej strane ihriska spomínaná La Furia Roja, mužstvo nepoznajúce v kvalifikácii na Euro 2012 jedinú stratu bodu (!)/. Vo všetkých kritériách /našťastie preň až na to hlavné jedno/, je mužstvo anglického leva tým druhým najlepším na ihrisku, či už je to údaj o držaní lopty /klasických „barcelonských" 70 a viac percent/, počet šancí, presných prihrávok, a ak chcete, jednoznačne i futbalovosť. Buď však ako buď, dizajn taktickej defenzívnej pasce capellovcov vydrží bez škrabanca celých 90 minút, a navyše skýta i početné vyhliadky ďalších pozitív do budúcna. Obetavý Scott Parker, strčiac hlavu i tam, kde nik ani nohu, rastie každým zápasom, a futbalové Anglicko mu už teraz dozaista odpustí onú nemalú chybičku pri chvíľkovom pohrávaní sa s futbalovou bohorovnosťou. Joleon Lescott i Phil Jagielka čítajú Španielov do poslednej kľučky, úporné, občas až naivné tlačenie sa iberov cez stred nemá pri nedostatku miesta v lese nôh šancu. Jack Rodwell a Danny Welbeck vpredu ukazujú veľkú sebadôveru, trojpľúci futbalový „Spur" Kyle Walker je kapitolou samou o sebe /možno čoskoro v niektorej z ďalších úvah/. Aj u borcov typu Lamparda je z hry Anglicka pri každom jeho dotyku s loptou cítiť rešpekt, nie však strach. Fabio Capello, obetujúc svoju účasť na svadbe vlastného syna, si tak vychutnáva heroickú víťaznú odmenu za zaplatenú rodinnú daň, i okamžitú pochvalu od španielskeho lodivoda Vincente del Bosqueho : „Anglicko dnes splnilo pokyny trénera do poslednej litery, bol to jednoducho výkon o víťazstve taktickej perfekcie."

Španielsko napriek spomenutej dominancii v zápasoch, kedy o „niečo ide", prehráva už svoj 4. priateľský zápas od posledných MS, a občas sa jeho už tu spomenuté futílne prebíjanie sa cez anglický opevnený stred pred šestnástkou vskutku "zajídá", ako by asi povedal Tomi Radotinský z Nova Sport. Víťazstvo Anglicka nemožno nijako preceňovať, budujúcemu sa národnému tímu chýba stále ona povestná „rezná hrana", no majstra sveta neporážate každý deň a povzbudená sebadôvera je dovolená dopingová pumpa tej najčerstvejšej futbalovej vodostudne. Oponenti povedia, že hra predvedená na Wembley nemôže Albionu dlhodobo priniesť veľké víťazstvá, no to už je najskôr úvaha do riadkov ďalšieho blogu.

Nielen vo futbale radno vedieť, že ak ráno neveríš tomu, že v priebehu dňa dokážeš vyhrať, neoplatí sa ti ani vstávať z postele. Londýn nemal pochopenie pre hádzanársku trpezlivosť futbalových Španielov a judášske eurá vsadené proti nemu, zradiace raz nafurt dnuká tlčúce anglické futbalové srdce, tak záverom len tíško hlesli, že tak mi treba...

Comments (2)

1. Kyjo7 | 14 November 2011

   toto je napisane ako z knihy knih...
   

2. StefanBiros | 17 November 2011

   ..som rad ze sa pacilo...a este radsej ked nieco aj "puntersky" vyslo:)

Přidat komentář

Jméno:

Email Address:

URL:

Zapamatovat osobní udaje?

Komentář: