FFF: Futbalový fenomén Ferguson
Sporty
/
Marcel Merčiak /
04 November 2011 /
Nechejte vzkaz
"Že som vydržal tak dlho mi pripadá ako rozprávka. Je to fantastické, veľmi si to vážim. Ale nie je v tom žiadne tajomstvo. Mal som šťastie, akých hráčov som viedol." (Sir Alex Ferguson)
Pred 25 rokmi vkročil na Old Trafford a zmenil históriu veľkolepej futbalovej značky. Až raz bude jeho socha stáť vedľa sochy Matta Busbyho, Manchester United bude hľadať osobnosť (a možno márne), ktorá opätovne zhmotní ducha tohto klubu. Sir Alex Ferguson totiž vystaval entitu, ktorú v čase jeho panovania nad Červenými diablami nepremôžu ani sily pekelné.
Pravda o nekončiacich sa úspechoch Manchestru United má jeden pevný a neodvratný bod: základ týchto úspechov spočíva v tom, že na Old Trafford si na adresu sira Alexa nedovolí nikto pískať.
Ale boli aj také chvíle, dávno predtým, než sa Škótovou zásluhou stal Manchester United najbohatším a najpopulárnejším klubom na svete. Do United prišiel v novembri 1986. Mal už za sebou pozoruhodné úspechy s FC Aberdeen. Tromi ligovými titulmi s ním narušil ako posledný škótsku hegemóniu glasgowských Old Firm a v roku 1983 dobyl Pohár víťazov pohárov. V škótskej reprezentácii pracoval ako asistent najchýrnejšej manažérskej legendy Jocka Steina a po jeho náhlom skone, pár sekúnd po záverečnom hvizde dôležitého kvalifikačného zápasu Wales - Škótsko v cardiffskom Ninian Parku, viedol Škótov na MS 1986 v Mexiku.
Počas pôsobenia na Pittodrie v Aberdeene odmietol ponuky Glasgow Rangers, Arsenalu aj Tottenhamu. Keď však na jeseň 1986 videl úpadok formy a výsledkov pre The Dons, ako aj finančnú silu glasgowských konkurentov, rozhodol sa prikývnuť na ponuku Martina Edwardsa, šéfa Man U. V Manchestri mal sľubný začiatok. Od Rona Atkinsona prebral tím v zostupovej zóne, ale do konca sezóny 1986/87 ho vytiahol na 11. miesto. O rok neskôr bol vicemajstrom v Division One za Liverpoolom, neohrozeným vládcom Anglicka. Vtedy si stanovil historický cieľ, ktorého naplnenie sa javilo ako sci-fi. Neskôr, v roku 2002, povedal, že túži "zosadiť Liverpool z toho zasratého bidielka (from that fucking perch)!" Na jar 1990 bol pomer titulov medzi nezmieriteľnými rivalmi 7:18 z pohľadu Manchestru United. Do roku 2011 sa zmenil na 19:18!
Naháňačka Liverpoolu sa najskôr dlhé roky nekonala. V roku 1989 padli Diabli na 11. miesto, mužstvo vyžarovalo čudesnú auru: miestami hralo ako top-tím, miestami ako chradnúci bedár so záchranárskymi starosťami. V lete 1989 predal Ferguson Normana Whiteside s Paulom McGrathom, miláčikov tribún. Kúpil mladšie hviezdy - Webba, Mika Phelana (terajšieho asistenta) a Paula Inca. V decembri sa Man U ocitlo v dolnej polovici tabuľky, výsledkovo prepadávalo. Fanúšikovia vytiahli nápis: "Tri roky výhovoriek a stále h---o (crap)!" Steve Curry v Daily Express o Fergusonovi napísal: "Fergie The Flop (fiasko)" a: "Ak sa nad Európou nesie vietor zmien, nie je vylúčené, že zafúka aj nad Stretford End." Ferguson neskôr priznal: "Bolo to šialené bremeno viesť klub, ktorý nevyhral titul od roku 1967, ale pred každou sezónou mal pocit, že oň bude hrať." Médiá s krutou pravdou uvádzali, že ak 7. januára 1990 nevyhrá Manchester United v FA Cupe v Nottinghame, Fergusonove hodiny na Old Trafford sú zrátané. Po Novom roku vypískali fanúšikovia trénera i hráčov po mizernej remíze 0:0 s Queen´s Park Rangers. Na City Ground v Nottinghame sa naozaj hralo o Fergusonov osud. Proti stál Brian Clough, jeden z najúžasnejších anglických trénerov. 20-ročný Mark Robins, hrajúci len tretí zápas za seniorov United, strelil jediný gól tvrdého zápasu, v ktorom vôľa a nepoddajnosť Diablov kraľovali nad kvalitou hry. Gary Pallister, čerstvá posila pre zadné rady, dirigoval obranu, ktorá zachránila Fergiemu džob. "Bolo to najhoršie obdobie mojej kariéry, strašnejšie si už predstaviť neviem," priznal trénerský velikán. Sezónu dokormidloval na 13. mieste ligy, po takmer štvorročnom čakaní však vyhral prvú trofej pre Man U - FA Cup, v ktorom United hrali všetky zápasy vonku (!) a o rok neskôr. akurát po skončení trestu UEFA pre anglické kluby, dobyl Pohár víťazov pohárov (vo finále s Barcelonou).
So zrodom Premier League (1992/93) sa začala nevídaná sága úspechov United. Z doterajších 19 ročníkov Premiership vyhrali dvanásť! Ferguson zažil šesť či sedem generácií hráčov, skvelých protagonistov futbalu, ospevovaných hviezd, ale aj pracantov, dríčov, bojovníkov. Ak mal Matt Busby svoje "Babes", ktorých osud bol tragicky naplnený vo februári 1958 pri leteckej katastrofe v Mníchove, Ferguson mal v polovici 90. rokov svoje "Fergie Fledglings", vtáčatá. Tak sa označujú Beckham, Scholes, bratia Nevillovci, Butt, všetko odchovanci klubu. Alan Hansen, skvelý obranca Liverpoolu a neskôr uznávaný komentátor, o nich napísal: "S deťmi nemôžete nič vyhrať!" Náramne sa sekol. Bola to generácia, ktorá doplnená o superkvalitu Schmeichela, Keana, Stama, A. Cola, Yorka, Sheringhama či Solskjaera a samozrejme večného Giggsa, ďalšieho odchovanca, dobyla v roku 1999 treble. Fergusona priviedla k najvytúženejšej méte - k trofeji Ligy majstrov. Nebolo by z nej nič, ak by Fergie v deň 90. narodenín Matta Busbyho, nesiahol do najčarovnejšieho klobúka, ak by neposlal z lavičky do spaľujúceho ohňa črtajúcej sa prehry Teddyho Sh. a Ole Gunnara S. V nadstavenom čase zariadili na barcelonskom Nou Campe proti Bayernu po rohových kopoch obrat, aký nemá v histórii veľkého futbalu páru.
Nepatrí medzi vizionárov futbalu ako Herbert Chapman, Leopold Šťastný, Rinus Michels, Valerij Lobanovskij, Nereo Rocco, Béla Guttman, Arrigo Sacchi, Johan Cruyff, Louis van Gaal či možno Arséne Wenger. Títo velikáni mali azda väčší vplyv na kultiváciu procesov, systémov, obsahových náplní a futbalovej kultúry. Nepatrí ani do kategórie trénerov, ktorí sa presadili s titulmi a trofejami v rozličných prostrediach, ako Helenio Herrera, Giovanni Trapattoni, Fabio Capello, Ernst Happel či José Mourinho. Alex Ferguson totiž predstavuje osobitnú kategóriu. "Kvalita, stabilita a výdrž," tieto tri slová napadli Arsénovi Wengerovi pri prvej reakcii na Fergusonovo jubileum. "Viesť 25 rokov jeden špičkový klub sa už nikomu nepodarí," dodal Profesor z Londýna.
Ferguson prešiel zmenami, veď jeho kariéra na Old Trafford kopírovala rovnobežku šialeného vývoja špičkového futbalu, do ktorého spektra musíme zaradiť peniaze, zázemie, vybavenie, meniace sa dimenzie futbalovej komunikácie a infraštruktúry, premenu futbalu z jednoduchej a krásnej hry na predmet vedecko-technických výskumov. Priemerný plat v súčasnom kádri Man United sa pohybuje okolo 85-tisíc libier týždenne. "Keď som do Manchestru prišiel, najlepší hráč zarábal 125-tisíc - ročne! Na začiatku som mal okolo tímu 7 spolupracovníkov, vrátane lekára a maséra. Teraz mám pri prvom mužstve 15 lekárov a celkovo asi 40 špecialistov," priznal nedávno. Keď sa raz dopočul na základne vedeckých poznatkov, že dĺžka nechtov na nohe ovplyvňuje rýchlosť hráča, angažoval do klubu nechtového špecialistu. Zlomený členok Antonia Valenciu sa v minulej sezóne vyliečil rekordne rýchlo (za 6 mesiacov) aj preto, že v tréningovom centre v Carringtone je miestnosť, čosi ako špeciálna lekárska komora, pre hráčskych pacientov, ktorú skonštruovala NASA, presne podľa vlastných metód uplatňovaných pri výskumoch v práci kozmonautov. Kto by o takom niečom mohol chyrovať v roku 1986?
Ferguson je fenomén sám o sebe. Vôľa víťaziť, nenávisť k prehrám, detinská radosť z gólov, geniálna práca s mladými hráčmi, autorita, symbióza generácií v tíme, tvorba a finiš vo výrobnom procese hviezd, motivovanie hráčov face-to-face, kritika s trasúcimi sa stenami šatne, lietajúce kopačky do tvárí hviezd, predzápasové "mind games", hádky s rozhodcami, sila názoru, tvrdosť a konfliktnosť v debatách s trénermi, schopnosť reagovať na novinky a ultramoderné trendy vo všetkom, čo ovplyňuje výkonnosť hráča, skromnosť v mimofutbalovom vystupovaní, spochybňovaná kvalita jeho zbierky červeného vo vinotéke, láska ku koňom a množstvo ďalších ingrediencí. To je Sir Alex Ferguson, najväčší z najväčších, ktorý ešte nemá vyleštené všetky poličky vo vitríne úspechov a predsa už teraz vieme, že len ťažko zažijeme niekoho podobného. Prekročil všetky predstavy o dlhovekosti trénerov. Aj Matt Busby po 24 rokoch na lavičke Diablov odstúpil sám. Povedal, že stačilo. Podobné slová z úst Sira Alexa si neviem predstaviť.
P.S.
Na konci tejto sezóny to bude 10 rokov, čo kolovali zaručené správy o jeho odchode do dôchodku. Sir Alex viedol Man United v 1410 zápasoch a získal s ním 36 trofejí! Dovolil som si urobiť "svoju" najlepšiu jedenástku Fergusonovej štvrťstoročnice na Old Trafford: Peter Schmeichel - Gary Neville, Jaap Stam, Nemanja Vidič, Patrice Evra - Cristiano Ronaldo, Paul Scholes, Roy Keane, Ryan Giggs - Eric Cantona, Ruud van Nistelrooy.
Rezerva: Edwin van der Sar - Paul Parker, Gary Pallister, Rio Ferdinand, Dennis Irwin - David Beckham, Brian McClair, Paul Ince, Bryan Robson - Wayne Rooney, Mark Hughes.
Týchto 22 hráčov odohralo ku 31. októbru 2011 za Manchester United 8 512 zápasov, strelilo 1 464 gólov a za reprezentácie svojich krajín nastúpilo na 1501 stretnutí! Sila, že? Nezničiteľný stroj na víťazstvá, muž riadiaci ducha klubu, potomok robotníkov z glasgowských dokov, ktorý na Silvestra vstúpi medzi sedemdesiatnikov, skromný človek, ktorý sa stal inštitúciou, je tu stále. Raz povedal, že "žiadny hráč nie je viac ako klub" a mal pravdu. Rovnako, ako je pravdivá rovnica, že "Sir Alex Ferguson = Manchester United".
