El Clásico III: To bolo M(ES)SO
Sporty
/
Marcel Merčiak /
27 April 2011 /
Nechejte vzkaz
Skúste: FC Barcelona - Real Madrid X (4,0), Barcelona víťazom Ligy majstrov (1,59); Man Utd. - Schalke 3:0 (11,5)
Slová Terryho Venablesa sa potvrdzujú: "Messi v Barcelone je o triedu lepší ako Maradona v Barcelone." Pôsobenie Božského Diega na Nou Campe (1982 - 84) bolo plné sklamaní, trestov a zranení. Lionel Messi, adoptívny syn Barcelony, priviedol včera Katalánsko do siedmeho neba. Real Madrid skončil prvý semifinálový zápas Ligy majstrov ponížený: vlastnou nedisciplinovanosťou a zapretím vlastných ideálov.
Kráľ cynického futbalu prehral! Ak by Ronaldo potrestal nedorozumenie Puyola s Piquem, alebo keby sa Pepe nenechal nezmyselne vylúčiť po šľapákovom blackoute, možno by Mourinho dosiahol svoje. Ale Ligu majstrov nemôžete vyhrať dvakrát za sebou s rovnakou koncepciou marenia a búrania, nemôžete s ňou dvakrát uspieť proti tímu, ktorého hru obdivuje celý svet. To, čo bolo vlastné Mourinhovým mužom v Interi Miláno, to nie je vlastné Madridčanom. Aj oni sú ako "templári": nasledujú svojho trénera, ktorý ich chcel presvedčiť, že Real môže položiť Barcu na lopatky. Sám sa v tom utvrdil po ligovej remíze a po veľkolepo oslavovanom víťazstve vo finále Copa del Rey. V Lige majstrov narazil!
Inter bol vzorkovníkom disciplíny, exemplárnym príkladom, ako sa dá vyhrať bez lopty, ako hrať dômyselne, takticky precízne a ako tvrdou robotou ubrániť náskok proti veľkej Barcelone. Real Madrid bol roky vedený k iným princípom. Chce byť módny, útočný, najkrajší, najlepší. A to, že ako o najlepšom hovoria všetci o Barce, to ho náramne štve. Mourinha velebili za to, že v El Clásico I a II dokázal zmeniť štýl hry a pripraviť efektívnu schému, ktorá nabúrala ofenzívne sebavedomie Barcy.
Tá však teraz uspela bez Iniestu, bez iluzionistu, ktorého pohyb a nasadenie dokážu rozkmitať barcelonské ofenzívne obrátky. Reakcie na zápas sa odrážajú od 75 minút nudy so sopečnými výbuchmi netolerovateľnej nervozity, a odrážajú sa od muža, ktorý je divotvorcom futbalového javiska. Lionel Messi dal deviaty a desiaty gól v El Clásico, štvrtýkrát za sebou skóroval v madridskom Bielom dome, má na konte 179 gólov a je už tretím najlepším strelcom v histórii Barcelony, v Lige majstrov mu už nemá kto strhnúť tretiu korunu kráľa strelcov za sebou, v sezóne v nej dal už 11 golov, celkovo v LM 36 a pozor: klubová sezóna mu doteraz vyniesla 52 gólov. A to sa ešte písalo, že v ostatných troch - štyroch týždňoch nie je vo forme. Ďakujem pekne!
Jeho gól na 2:0 sa stáva súčasťou folklóru Ligy majstrov, jedným z najpamätnejších momentov jej histórie. Takýto gól, v takejto chvíli, v takomto zápase, na ktorý hľadí so zatajeným dychom celý svet, môže streliť iba génius. Bola to futbalová Mess-o-sféra, jedinečný moment s maradonovskou pompou, s majestátnosťou, aká môže pripadnúť len najlepšiemu z najlepších. Bol to gól, pri ktorom boli Diarra, Sergio Ramos, Albiol, Marcelo i nešťastný brankár iba štafážou. Zidanov volej v Hampden Parku 2002 do siete Leverkusenu je veľkolepou spomienkou, tak aký prívlastok môžeme prihodiť Messiho letu za ďalším Casillasovým skalpom?
Inak to nebol zápas zápasov, hviezdy Barcelony a Realu sa snažili vyťažiť v nervóznom ovzduší z každého osobného súboja kartové body do povedomia rozhodcu Starka. Videli sme strkanice, tri veľké šarvátky, nekonečné diskusie, gestikulácie, bolestínstvo - všetky neduhy, ktoré sa z veľkého futbalu nedarí vykoreniť. Mourinho odohral v kariére proti Barcelone 14 zápasov, polovicu z nich nedohralo jeho mužstvo bez vylúčenia! Ako je to možné?
Ak sa po výhre v Copa del Rey písalo o víťazstve "vôle, viery a fyzickej sily", tak rovnakými kartami chcel hrať Real aj teraz, ale presolil to. Pepe, záložnícky tromf v El Clásico I a II, nasadil korunu všetkému. Vylúčený bol aj Pinto, náhradný brankár Barcy, ktorý sa zapojil do šarvátky pri odchode na polčasovú prestávku, a za ostentatívne gestá voči rozhodcom sa hneď po Pepeho červenej karte porúčal do hľadiska aj Mourinho.
"My pre Vás žijeme, Vy pre nás vyhrajte," hlásal obrovský plagát madridských fanúšikov pred začiatkom zápasu. Zdalo sa však, že Real hrá na 0:0, že len vyčkáva na chybu súpera, že sa mu vo väčšom počte útočiť nechce. Stačil pohľad na lavičku: boli na nej Higuaín, Benzema, Kaká, Adebayor či Granero, päť ofenzívnych hráčov! Čo na tom, že pri sobotňajšej kanonáde 6:3 vo Valencii dal Higuaín tri, Kaká dva a Benzema jeden gól? Nie, teraz prišla do Madridu Barca, tak hor sa na ňu s Diarrom, Pepem, so žalostným pravým bekom Arbeloom, s nevýrazným Albiolom.
Opäť sa nepresadil Ozil, tak ako pri novembrovom výprasku 0:5. Real mal vtedy 33-percentné držanie lopty, pri remíze 1:1 zaznamenal 23-percentné, pred týždňom vo valencijskom finále 20-percentné, teraz 28-percentné. To sú fakty, ktoré dostane Special One oplieskané o hlavu. Po strede nie je málo tých, čo si myslia, že 30. júna na lavičke Realu skončí. V pamäti z tohto, 212. El Clásico, zostane Messiho mágia v záverečnej štvrťhodine a napádajúci Cristiano Ronaldo zo 16. minúty, v ktorej pri atakovaní rozohrávajúcich stopérov Busquetsa s Piquem bezradne rozmachoval rukami, aby spoluhráčov vyzval na razantnejšie a vyššie napádanie Barcelončanov. Zostal sám...
Mourinho potom z prvého radu na tribúne vedľa domácej lavičky s frustráciou sledoval, ako sa pri prieniku striedajúceho Afellaya pošmykol Marcelo, a Messiho zakončenie prišlo skôr ako zákrok Sergia Ramosa. Druhý Messiho gól bol epopejou a znamená s veľkou pravdepodobnosťou semifinálové k.o. pre Real. Výsledok 0:2 je trestom za Mourinhovu pýchu, za jeho aroganciu, ktorej časť preniesol aj na niektorých hráčov a tí sa podľa toho správali. Ani Barcelončania nie sú žiadnymi anjelikmi, ale ich štýl sa nezmenil ani pri silnej maródke, ani pri výpadku formy Pedra či Villu. Žijeme v krásnej ére Barcelony, ktorú o trofej môže pripraviť už len Manchester United. Je pred nami ďalších 90 semifinálových minút, ale Schalke ani Real nemajú žiadneho Messiho, ktorý zázračne zmenil kurz blaugranas a Red Devils na ceste do Wembley.
